Lurdská jaskyňa, miesto úcty Nepoškvrnenej Panny Márie

V bezprostrednej blízkosti nového kostola pod platóm na svahu je umiestená čarokrásna jaskyňa, ktorá je verným napodobnením jaskyne Lurdskej. Svahy sú vysadené šľachtenými kvetmi a kríkmi a je ohradená železným zábradlím. V smere, kde vyústia schody a chodník z Hlbokej cesty, je pekná železná brána, ktorou vstupujeme do nádvoria jaskyne, tiež vyzdobeného kvetmi, včasne zjari kvitnúcimi magnoliami a krásnymi striebornými jedličkami. Vpredu je vlastná jaskyňa so snehobielou sochou Panny Márie Lurdskej.
 
 
Priestranstvo pred jaskyňou bolo pôvodne kameňolomom, z ktorého sa bral kameň v roku 1824 i na stavbu kaplnky, ktorá stála na mieste dnešného nového kostola. V roku 1892 bratislavská obyvatel'ka grófka Helena Szapáry, za pomoci zbožných bratislavských obyvatežov, dala upraviť kameňolom a zriadila sa tam grotta, do ktorej za vežkej účasti veriacich bola postavená socha Panny Márie Lurdskej.
 
 
Túto prvú sochu zakúpily a pre jaskyňu darovaly dievčatá a robotníčky z bratislavskej textilnej továrne. Jaskyňka bola posvätená 15. septembra 1892 za vežkej účasti mariánskych ctitežov z Bratislavy a okolia. Slávnostný sprievod, v ktorom sa niesla posvätená socha Panny Márie, išiel z Dómu sv. Martina. Od časov posvätenia stala sa jaskyňka obžúbeným miestom ctitežov mariánskych. Pôvodná socha Panny Márie bola iba sádrová a postupom času, kedže bola vystavená i poveternostným zmenám, praskala a pri bojoch o Bratislavu v roku 1945 bola i otrasená, takže ju bolo treba nahradiť novou. To sa stalo roku 1946, keď na slávnosti 1. mája bola nová socha Panny Márie, vytesaná z bieleho carrarského mramoru, posvätená najdôstojnejším pánom biskupom Dr. Michalom Buzalkom.
 
 
Novú sochu, presne podža pôvodnej sochy, z mramoru vytesal slovenský akademický nochár majster Fraňo Gibala. Na posviacke tejto sochy sa zúčastnilo také množstvo veriacich z Bratislavy a okolia, aké tu predtým nikdy nebolo, iba 15. februára 1945. V ten deň totiž, pred približujúcim sa frontom k Bratislave, v čase opakujúcich sa leteckých náletov, konaly sa tu prosebné modlitby o ochranu Božiu pred skazou vojnového nebezpečenstva. Vyše 10.000 veriarcich tu prosilo Všemhúceho o pomoc a Matku Božiu o ochranu v krušných chvížach mesta. Nezapomenutežné a priam úchvatné bolo, keď z úst 10.000-ého zástupu zaznel mohutný chorál:
 
 
Ó, Mária bolestivá, naša ochrana...
Slovenský náš nárad volá, pros ,za nás Boha.
Ty si mať dobrotivá, Patrónka ľútostivá,
Oroduj vždy za náš národ u svojho Syna.
 
 
Po tejto piesni zaznela rovnako dojímavá a najmä vtedy aktuálna pieseň:
 
 
Neopúšťaj nás, neopúštaj nás, Matka neopúšťaj nás...
 
 
Matka Božia aj pomohla. Hlavné mesto nášho Slovenska bolo ochránené pred hroziacim nebezpečenstvom vojnovej skazy a v pomere k iným mestám bolo len nepatrne zasiahnuté. Bolo pre to prirodzené, keď po prežití vojnových útrap, po ukončení najhroznejšej vojny dejín, prišli opäť mariánski ctitelia na posviacku novej sochy Panny Márie v takom počte poďakovať sa, ale i prosiť o Jej ďalšiu pomoc.
 
 
Lurdská jaskyňka stáva sa viac a viac vyhžadávaným miestom útechy mariánskych ctiteľov. Tu na milostivom mieste navštevujú Matku Božiu Jej ctitelia, tu vylievajú svoje žiale a predostrú svoje vrúcne prosby a Matka Božia pomáha. Stovky a stovky vyslyšaných prosieb dosvedčujú ďakovné mramorové tabužky, ktoré akoby rastúce chrámové múry dvíhajú sa po okraji nádvoria jaskyne. Návštevník nájde tu tabužky od posvätenia jaskyne, ale početnejšie najmä od roku 1900 až po naše časy. Na týchto mramorových tabul'kách sú zvečnené milostiplné zásahy Matky Božej a Jej pomoc ubiedenému človekovi v krížoch XX. storočia. Tu nájdeme poďakovanie za pomoc a ochranu z dôb prvej svetovej vojny (1914-1918):
 
 
"Za zázračnú záchramu životov počas frontu z Osadnej ul. Č. 12."
"Za ochranu dňa 3. apríla 1945 v čase frontu z úkrytu."
"Z vdačnosti za zázračnú ochranu 16. apríla 1944 od závadu Apollo."
"Za ochranu a záchranu manžela v zajatí."
 
 
Nájdete tu poľsky písanú tabuľku: "Mario dzienkujeme ci za dotychczaszovu pomoc i opieke", cyrilikou písanú tabul'ku s východoobradným krížom: "Chvála Tebe Presvataja Bogorodica Deva. Pomiluj, pomogi, zaštiti i spasi nás od bied". A konečne nechýba tu ani tabužka vďaky za návrat z konocentračného tábora v Nemecku 3. júna 1945.
 
 
Okrem už spomínaných tabuliek na stovky iných tabuliek svedčí o vyslyšaných prosbách za uzdravenie z chorôb, za pomoc pri skúškach a iných potrebách. Osobitne dojímavá je tabuľka z roku 1902: "Z večnej vďaky Tebe, Milostiplná Panna Mária, za záchranu mojej duše." Tu si voľakto vystavil pomník na znamenie víťaztva nad sebou samým, ku ktorému mu dopomohla pomoc Matky Božej. Dojímavé sú i skromné, ale vrúcne ceruzkou písané prosby a vďaky po tabuľkách od tých, ktorí nemali peniaze, aby si dali vyhobovit mramorovú tabužku.
 
 
Píšu tu i deti, ktoré pnosia za uzdravenie rodičov a príbuzných. V týchto tabuľkách vďaky človek XX. storočia, prežívajúci za sebou idúce kataklyzmy hrozných vojen, vidí kde možno a treba hžadať útechu v ťažkých i najtažších chvíľach, keď sa nám zdá, že už všetko je stratené a márne a keď pomoc Matky Božej je predsa tak blízko.
 
 
Tabuľky v jaskyňke sú písané v rôznych rečiach: slovensky, nemecky i maďarsky. Nájdeme tu však tabuľky písané česky, francúzsky (Merci 1928, Reconaisserice a N. D. De Ložrdes), poľsky i latinisky. Máme tu tabuľky aj z ďalekého zámoria istej rodiny zo San Diega, Kalifornia a inej rodiny z New Yorku (1936) a z Buenos Aires (1938).
 
 
Koľko však vrúcnych prosieb denne od svitu do neskorej noci, cez celý rok i v tuhej zime (keď jaskyňka, je pohádkove pokrytá snehom a len chodníčky k Matke Božej nemôžu ním byť zasypané), predkladajú tu mariánski ctitelia. Matka Božia, ktorá toľko trpela za svojho pozemského života, že sa nám z vôle svojho Božského Syna stala Matkou Sedembolestnou, dobre rozumie našim ťažkostiam a trápeniam i biedam pozemským.
 
 
Preto sa k Nej tak vrúcne pokolenie ľudské obracia, lebo je našož Matkou, Matkou ustavičnej Pomoci, ktorej nikdy nebolo počuť, že by koho bola opustila, kto sa k nej o pomoc a ochranu utiekal. V 90. výročie Lurdskych zjavení nad našou jaskyňkou je už postavený k Jej úcte dôstojny chrám, ktorý tu bude tak isto stáť, ako nad Jaskyňou v Lurdoch.
 
 
Postavením kostola ešte viac stúpol význam tohto milostivého miesta, ktoré vďačne navštevujú mariánski ctitelia, aby vyhoveli tak aktuálnej výzve Matky Božej, prejavenej pri jej milostiplnom zjavení v Lurdoch pred 90 rokmi, keď povedala: "Chcem tu mnoho ľudí vidieť, chcem, aby sem v sprievodoch chodili."
Tlačiť PDF

SPRÁVY Z CIRKVI