2012: „CHOĎ K MOJIM BRATOM A POVEDZ IM.“ (Jn 20, 17)
Žena dominikánka a kázanie
Jún: Prorokyňa Anna – žena, ktorá urobila zo svojej samoty službu
Žila vtedy aj prorokyňa Anna Fanuelová dcéra z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojim mužom sedem rokov, potom ako vdova do 80 roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu aj ona, velebila Pána Boha a hovorila o ňom všetkým čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
(Lk 2, 36 - 38)
Sv. Písmo sa o tejto žene zmieňuje len veľmi málo. Stretávame ju v jeruzalemskom chráme pri rodinnej slávnosti, keď betlehemská rodina obetuje Bohu svojho prvorodeného. Chýba nám jej chválospev, ktorým strhávala ku chvále Boha a aj ostatných, čo očakávali spásu národa. Nevieme čo Anna prežila, aké mala manželstvo, či mala aj deti. Ako žena Starého Zákona poznala Písmo, ktorého sa pridržiavala a podľa ktorého aj žila. Je však isté, že keď sa rozhodla konať službu v chráme, bolo to na základe nejakých zážitkov, ktoré prežívala. Písmo uvádza, že bola prorokyňa a že i ona zdieľala Simeonovo proroctvo, ktoré vyslovil v chráme pri obetovaní Pána Jozefovi a Márii.
Nie je nám známe, prečo sa rozhodla slúžiť v chráme. Možno ju trápila samota. Možno hľadala naplnenie pre svoj život.. S pribúdajúcim vekom si často kladieme otázku o zmysle svojho života. Staroba prichádza či už chceme alebo nie. Anna pochopila, čo naplní jej život a urobí ho zmysluplným. A tak sa jej život sa stal neprestajnou bohoslužbou. Z chrámu neodchádzala, slúžila pôstom a modlitbami Bohu vo dne i v noci. Aj spánok si krátila. Dom modlitby sa stal jej domovom. A Boh ju odmenil za jej vytrvalosť, službu a vernosť. Videla dieťa - videla Mesiáša.
Anna urobila zo svojej staroby a samoty službu. Jej samota bol pre ňu život s Bohom, ktorému slúžila v chráme. Pochopila, že staroba je príprava na Večnosť, očistenie sa od všetkého toho nepodstatného.
Prežívanie staroby môže byť rôzne. Mnohokrát záleží na podmienkach, v ktorých starý človek prežíva svoju starobu. Bez ohľadu na to, či starnúca žena žije sama, s deťmi alebo chorým manželom, s pribúdajúcim rokmi prichádza depresia a častokrát i demencia. Problematickým sa stáva vzťah s blízkymi, tak častokrát spomínaný generačný problém. Je dôležité, či má starý človek vieru, ktorá ovplyvňuje všetko jeho konanie. Prichádzajú choroby, bolesti a starosti, s ktorými sa v mladšom veku ľahšie vyrovnávame. Začnú slabnúť zmysly, hlavne sluch a zrak. Niektoré ženy sa izolujú od okolitého sveta, sťahujú sa do spomienok. Svet spomienok je pre ne svetom, keď niečo znamenali, keď boli pri dobrom zdraví a ľudia ich mali radi. Keď žena žije vo viere celý svoj život, dáva iný zmysel svojej starobe. Ľahšie prežíva utrpenie, keď si uvedomuje, že je na ceste k Večnosti - k Bohu. Svoje utrpenia, bolesti a starosti môže premeniť na obetu. Obetovať sa za Cirkev, svoje deti ....uvedomuje si, že z kresťanského pohľadu má utrpenie veľkú cenu, ak spája sa s Kristovým utrpením. Prežitá bolesť sa môže stať pre niekoho životom. Viera, nádej a láska sú plnosťou staroby.
Na starobu by sme sa mali s pribúdajúcimi sa rokmi pripravovať. Tak ako to urobila Anna. A podľa vzoru Anny slúžiť i v starobe podľa svojich schopností modlitbou, radou, aj trpezlivosťou so sebou. A tiež ďakovať Bohu a prosiť, za každý nový deň. Podobne ako Anna, urobiť zo svojich nemohúcností službu všemohúcemu Bohu, ktorý nás stvoril na svoj obraz.
Podľa Viktora E. Frankla má život človeka zmysel až do konca. Človek pokiaľ dýcha a je pri vedomí nesie zodpovednosť voči hodnotám i keď sú to niekedy iba hodnoty postoja. Život Anny je pre nás výzvou: Neodchádzajte od modlitby, nezanedbávajte Božie slovo a zhromaždenia.
Otázky:
-
Ako sa pozerám na prichádzajúcu starobu a na svoju nemohúcnosť?
-
Pripravujem sa na starobu ako na úsek života, ktorý má svoj zmysel?
-
Ako sa správam k starým ľuďom?
Pre ďalšie štúdium: List Sv. Otca Jána Pavla II. starším ľuďom : Pre zobrazenie listu KLIKNI SEM
Téma na máj 2013
Téma na apríl 2013
Téma na marec 2013
Téma na február 2013