Joomla 1.5 Template By Youjoomla.com

Dopis bratřím Kazatelského řádu

Řím, 8. srpna 2009

Slavnost sv. Otce Dominika

Moji drazí bratří, Boží spolupracovníci v hlásání Kristovy radostné zvěsti (srov. 1 Sol 3,2),

před zakončením úřadu, který mi byl svěřen, chtěl jsem se zamyslet nad životním cílem našeho povolání. Adresuji tento dopis zvlášť bratřím. Vím, že mé kontemplativní sestry, řeholnice i laici náležející k dominikánské rodině mohou číst tyto stránky a aplikovat je na svůj život a na své poslání.

„Pre naše apoštolské putovanie, ktoré pozná nadšenie a únavu, oduševnenosť a sklamanie, potrebujeme spiritualitu, ktorá nás inšpiruje, ktorá nás včlení ako plnohodnotné osoby do nášho poslania, ktorá by nám bola obohacujúcou silou a ktorá by mohla komunikovať s druhými. Spiritualita, ktorá vyplýva z našej dominikánskej tradície a osobitných čŕt.“ 

Keď sv. Dominik putoval južným Francúzskom a ocitol sa v nebezpečenstve smrti, radostne si spieval. „Bol stále pokojný a veselý, keď nebol vzrušený súcitom s biedou blížneho.“ (1) Dominikova radosť je neoddeliteľná od nášho povolania kazateľov radostnej zvesti. Sme pripravení „obhájiť sa pred každým, kto nás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je v nás“ (1Pt 3, 15). 

„Dominikánska spiritualita sa stráni prísnych schematizmov a metód, ktoré by mohli udusiť alebo potlačiť iniciatívu jednotlivca. Ale zato má presnú teologickú identitu, zhrnutú v slovách sv. Tomáša Akvinského: uviesť bratov do kontemplácie.“