13. storočie – najpravdepodobnejšie okolo roku 1230 príchod prvých bratov z územia dnešného Maďarska na dnešné Slovensko. Prvý kláštor spolu s kostolom bol vybudovaný v Košiciach. V tridsiatych rokoch tohto storočia vzniká aj kláštor v Banskej Štiavnici. V roku 1303 sa poprvýkrát spomína kláštor v Trnave.
14. a 15. storočie – rozvoj činnosti rehole na území dnešného Slovenska, kedy mohli vzniknúť ešte konventy, alebo domy aj na iných miestach (Kláštor pod Znievom, Veľký Šariš, Komárno, prípadne Prešov). V Košiciach malo existovať štúdium pripravujúce bratov na kňazskú a prípadne aj misijnú činnosť u východných Slovanov.
1430 – sľubný rozvoj rádovej činnosti bol prerušený morovou nákazou pustošiacou takmer celé Uhorsko.
15. storočie – po morovej nákaze nasleduje nový rozvoj spojený aj s úsilím o obnovu rehoľného života. Hlavnú úlohu v tomto procese zohral LEONARD BRIXENTAL (vlastným menom HUNPICHLER) nazývaný niekedy aj De Valle Brixeni. Bol asignovaný vo Viedni kde pôsobil na tamojšej univerzite. Uhorským kráľom Ladislavom Pohrobkom (1453–1457) a ostrihomským arcibiskupom Dionýziom Szechym (1440–1465) bol poverený obnovením dominikánskeho rehoľného života v Uhorsku. Pri tejto príležitosti mal v roku 1454 navštíviť aj Košice. Okrem toho sa svojím tzv. dobrozdaním, nevyhnutným pre vznik univerzity podieľal aj na vzniku Academie Istropolitany v Bratislave v roku 1467.
V tejto súvislosti žiadal Matej Korvín (1458–1490) pápeža Pavla II. (1464–1471) o zriadenie dominkánskeho kláštora aj v Bratislave. Jeho založenie sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť. Na Academii, alebo v Bratislave vtedy z dominikánov pôsobili Joannes Gatti (jeden z kancelárov panovníckej kancelárie), Marcio Galeotti, Peter z Verony, pápežský legát pri uhorskej korune Bessarion a spovedník panovníkovej manželky Beatrix Anton zo Zadaru.
16. storočie – prienik a rozvoj reformácie v Uhrosku spôsobuje úpadok a zánik kláštorov na území dnešného Slovenska.
1536 – bratia opúšťajú Banskú Štiavnicu.
1553 – nepokoje v Košiciach, kláštor bol napadnutý rozvášneným davom. Po požiari mesta v roku 1556 boli kláštorné budovy aj s kostolom poškodené natoľko, že bratia z Košíc odišli.
1572 – je zrušená mužská časť kláštora v Trnave. Tento bol na návrh ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha (1552–1568) pápežom Piusom IV. (1559–1565) okolo roku 1564 rozdelený medzi 18 dominikánok z ostrova sv. Margity pri Budíne a medzi 5 trnavských bratov. V roku 1590 kláštorný komplex vyhorel a zvyšné sestry odišli ku klariskám do Bratislavy.
16. a 17. storočie – cisár Leopold I. vydáva vo Viedni 16. decembra 1697 listinu na základe ktorej sa dominikáni mohli vrátiť do Košíc.
Jar 1698 – príchod bratov do Košíc a reštaurácia ich pôsobenia na dnešnom území Slovenska
1741 – ukončenie opravy a opätovné zfunkčnenie kostola Nanebovzatia Panny Márie.
1767 – ukončenie novostavby kláštorného komplexu.
1782 – reforma cisára Jozefa II. (1780–1790). Kláštor nebol zrušený, ale mal značne obmedzenú činnosť. Napr. bolo mu zakázané prijímať nových kandidátov rehoľného života.
1848–1849 – revolučné roky. Košický kláštor a kostol slúžili ako sklad potravín pre ruské vojsko.
1918 – vznik Československa. Po tomto roku prechádza správa bratov z územia provincie Hungariae pod provinciu Bohemiae (bola obnovená 14. IX. 1905) prostredníctvom vikára, ktorého ustanovil Magister rehole.
2.11.1938 – obsadenie Košíc maďarskými vojskami. Niektorí bratia odchádzajú do Trenčína, kde im 4. XI. 1939 arcibiskup nitriansky Karol Kmeťko udeľuje kaplnku sv. Anny.
14.–15.4.1950 – akcia „K“ – likvidácia kláštorov mužských reholí. Násilne bola ukončená činnosť mužských reholí v celom Československu. K tomuto dňu bolo na Slovensku 11 kňazov, 4 bratia, 4 novici (kandidáti?) a 87 kongregačných sestier v 5 domoch.
1950–1989 – rehoľa sa podieľa na živote podzemnej cirkvi. V roku 1976 bol zriadený vikariát Českej provincie pre Slovensko. 20. I. 1978 bol menovaný za vikára pre Slovensko P. Aquinas Gabura.
22.11.1989 – vznik konventu Na Kalvárii v Bratislave a v ten istý deň i domu v Žiline.
1.1.1990 – bol prevzatý do správy a užívania kostol Nanebovzatia Panny Márie v Košiciach.
30.1.1990 – sa Slovensko po obnovení rehoľného života stáva opäť súčasťou provincie Bohemiae.
23. 8.1990 – bol taktiež do správy a užívania prevzatý košický kláštor a obnovený tunajší rovnomenný konvent. V tomto roku vzniká premenovaním provincie Bohemiae provincia Bohemoslovaciae.
10.2.1995 – založenie domu vo Zvolene, ktorý je od 1. XI. 1998 konventom.
30.12. 1996 – založenie domu v Dunajskej Lužnej s farskou správou, ako filiálneho domu konventu Na Kalvárii v Bratislave.
15.9.1997 – na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie bola v Bratislave Na Kalvárii slávnostne vyhlásená Slovenská viceprovincia Ružencovej Panny Márie.
7.10.1997 – poprvýkrát na území Slovenska vzniká samostatný dom mníšok v Košiciach na Rozálii.
1.12. 1998 – dom v Dunajskej Lužnej je samostatný.
1.12.2000 – Slovenská viceprovincia otvára dom v Retzi v Rakúsku (Niederösterreich), ako filiálny dom konventu Na Kalvárii v Bratislave.
16.12.2001 bola v Bratislave Na Kalvárii slávnostne vyhlásená Slovenská provincia Ružencovej Panny Márie. Historicky prvým provinciálom sa stal P. Konštanc Miroslav Adam OP.
