Joomla 1.5 Template By Youjoomla.com

Prinášame vám rozhovor s fr. Damiánom, ktorý zastupuje Slovenskú provinciu na Generálnej kapitule ako definítor.

Ste prvýkrát na generálnej kapitule?

Áno, a hlavne keď vezmem do úvahy môj vek. Do rehole som vstúpil pred dvanástimi rokmi a pred piatimi rokmi som bol vysvätený za kňaza. Nie je zvykom, aby provincia posielala takých mladých bratov na generálne kapituly, pretože väčšina definítorov sú buď bývalí provinciáli alebo bratia s hlbokými skúsenosťami z pastoračnej alebo vyučovacej činnosti.

Ako by ste popísali svoje skúsenosti?

Po týždni, čo som tu, som bol dojatý a to z niekoľkých dôvodov. Delenie sa o skúsenosti s ostatnými delegátmi, ma núti opustiť môj vlastný malý svet, a zrazu si uvedomujem, že moje vlastné problémy nie sú také veľké.

Za posledný týždeň som prežil niekoľko dôležitých a zároveň emocionálnych okamihov. Napríklad, keď bývalý magister, fr. Carlos vykonal ´venia´a požiadal nás o milosrdenstvo na konci svojho Relatio. A nato zaznel obrovský aplauz, ako znamenie tejto lásky a milosrdenstva.

Ďalším takým okamihom bolo, keď pred začiatkom voľby bolo prečítané meno každého jedného brata, t.j. prezentácia všetkých voličov. Cítil som sa poctený, že som súčasťou tohto starodávneho procesu voľby nového magistra. Počas tej prezentácie som preciťoval históriu rehole a jej provincií; ich rozmach a úpadok a tiež miesto mojej relatívne mladej slovenskej provincie v tejto histórii. A tiež uvedomenie si striedania lepších a horších časov, v priebehu dejín, mi pomohlo vložiť moje vlastné súčasné problémy do perspektívy, a teda do dôvery v Božiu prozreteľnosť.

Na konci voľby som bol dojatý z toho, ako zhromaždenie jednomyseľne privítalo nového magistra. Bol to víkend plný pozitívnych dojmov.

Ste najmladším kapitulárom na tejto kapitule. Povedzte nám o svojej provincii a o vašom povolaní.

Aj keď dominikáni prišli na územie dnešného Slovenska už v 13. storočí, naša provincia bola vyhlásená za samostatnú v roku 2001. Počas komunizmu bola vikariátom Českej provincie. Sme mladým a ešte stále veľmi krehkým spoločenstvom. Máme 64 bratov, z toho 10 študentov, ďalší deviati žijú mimo Slovenska. Na Slovensku máme 4 malé konventy a 2 domy.

Počas komunizmu nebolo na Slovensku veľa bratov. Niektorí boli vo väzení, iní pracovali vo fabrikách alebo v iných civilných povolaniach. Ďalší pracovali ako diecézni kňazi, bez toho, aby sa priznávali k tomu, že sú dominikáni. Pokúšali sa budovať bratský život, tajne prijímali novicov, pretože nebolo možné žiť spolu, ako komunita.

Jeden z našich bratov, ktorý má teraz 96 rokov, bol uväznený preto, že keď sa sám ukrýval v horách, tajne spovedal. Bol objavený a dostal doživotný trest. Po desiatich rokoch dostal milosť, avšak tieto roky vo väzení ho vyformovali. Boli tam uväznení aj iní kňazi a spoločne sa delili o svoje spirituality. Tajne celebrovali sv. omšu, použitím hrozienok, ktoré im doniesli členovia rodín, a chleba. Tiež sa mohli učiť od profesorov teológie, ktorí tam boli takisto uväznení. V takých nehumánnych podmienkach vyrástli z nich ľudské osobnosti.

S rehoľou som sa stretol ako študent ekonómie na univerzite, kde bola pastoračná starostlivosť zverená dominikánom, ktorí sa okrem iného venovali aj pastoračnej starostlivosti v miestnej nemocnici. Niektorí z nás študentov dobrovoľne navštevovali nemocnicu a trávili čas s ľuďmi v paliatívnej starostlivosti, a s ľuďmi zomierajúcimi na rakovinu. Toto stretnutie sa so smrťou zmenilo moje priority a začal som uvažovať o rehoľnom povolaní.

Do rehole som vstúpil pred 12. rokmi a chcel som pracovať v zahraničí ako misionár. Ale počas kanonických vizitácií mi bolo navrhnuté, aby som zostal a pomáhal budovať provinciu. Túto svoju situáciu som, určitým spôsobom, porovnal s túžbou sv. Dominka odísť ku Kumánom. On však musel zostať a budovať štruktúry pre zdravú formáciu svojich bratov v reholi.

Keďže sme mladí a nie je nás veľa, boli nám pomerne rýchlo zverené dôležité ofíciá. Rok po svojej vysviacke som sa stal magistrom študentov. Nie je veľa dominikánov, ktorí môžu povedať, že sa ocitli vo výslužbe ako magistri novicov ako tridsaťroční! Avšak my sme sa cítili ako mladí bratia, ktorí stále potrebujú viac formácie, a tak ma bratia pred rokom poslali do Fribourgu študovať a získať licenciát zo systematickej teológie.

Podľa vášho názoru, akým výzvam čelí slovenská provincia?

Myslím si, že najväčšou výzvou pre nás na Slovensku je nájsť svoju vlastnú identitu a poslanie. Slovensko je tradične kresťanskou krajinou, s katolíckou väčšinou. Cirkev mala mnoho povolaní: klérus je mladý a kostoly sú plné. Otázkou je, ako my dominikáni zareagujeme na potreby Cirkvi na Slovensku.

V prvom rade, intelektuálny život: jednou z výziev je poskytnúť učiteľov filozofie a teológie. Máme bratov, ktorí už vyučujú.

V druhom rade je tu vzťah medzi Cirkvou a kultúrou. V jednom z našich konventov máme kino a kaviarieň, kde premietame klubové filmy. Pred troma rokmi získalo naše kino cenu najlepšieho klubového kina na Slovensku. V súčasnosti máme problém nájsť bratov, ktorí by sa venovali tomuto jedinečnému apoštolátu.

A nakoniec, máme 300,000 členov v Ružencových bratstvách. Mesačne vydávame časopis a bratia sa zapájajú do farských kazateľských misií. Otázkou je, ako poskytnúť a formovať bratov pre tento druh služby.

zdroj: www.op.org