Joomla 1.5 Template By Youjoomla.com

Mal Lazár radosť, keď ho Ježiš vzkriesil z mŕtvych? Myslíme si: „Samozrejme!“ Odpoveď však nie je taká jednoduchá. Tí, čo prežili klinickú smrť vravia, že sa im nechcelo vrátiť naspäť..Ďalej sa dostali už len Ježiš a Lazár. Prvenstvo však patrí Lazárovi. V ríši mŕtvych bol o jeden deň dlhšie než Ježiš... Možno preto po svojom vzkriesení Lazár nič nevraví, lebo cíti, že teraz, keď bol navrátený životu, musí znovu zomrieť. 

Ak sa pozorne zadívame na príbehy o Ježišovom a Lazárovom vzkriesení nájdeme veľa vecí spoločných, ale aj množstvo rozdielov.

Podobnosti a rozdiely medzi Ježišom a Lazárom

Najskôr si všimnime spoločné veci: obaja boli pochovaní, hrob oboch zavalili kameňom, obaja boli v hrobe ovinutý plátnom. Rozdiely: jeden už bol spomenutý – Lazár bol v hrobe štyri dni, Kristus iba tri; Lazár po vzkriesení nič nevraví, Kristus sa s radosťou pustí do reči s Máriou Magdalénou a neskôr i s apoštolmi; kameň z Lazárovho hrobu muselo odvaliť zopár mocných chlapov, kým kameň z Ježišovho hrobu sa sám pratal z cesty Zmŕtvychvstalému; plátno v Ježišovom hrobe je poskladané (Jn 20, 5-6), kým Lazár vyšiel s ovinutý a ostatní ho museli rozmotať.

Zdá sa, že Lazárovi sa naspäť k sestrám veľmi nechcelo... Keby mu Ježiš nerozkázal vyjsť von, v pokoji by čakal na súdny deň. Lazár bol v šoku. Bol však viac šokovaný on alebo ľudia, ktorí boli svedkami tejto neslýchanej udalosti? Zdá sa, že Ježiš zo svojho zmŕtvychvstania šokovaný nebol. Srší z neho plnosť života, pretože on sám je Vzkriesenie a Život. Príbeh o Lazárovom vzkriesení sa nedá správne pochopiť bez príbehu o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Oba príbehy spolu úzko súvisia. Vzkriesenie Lazára sa stáva dôvodom Ježišovej smrti (Jn 11, 45-53). Zároveň Lazárovo vzkriesenie je predzvesťou, znamením Kristovho zmŕtvychvstania.

My, Ježiš a Lazár

Tak, ako v Lazárovom prípade platí aj v prípade každého z nás, že naše vzkriesenie je dôvodom Ježišovej smrti. Hoci žijeme takmer dve tisícročia po tejto udalosti, predsa sa nás dotýka. Ježiš zomrel, aby sme my mali plnosť života. Lazárovo vzkriesenie bolo predzvesťou Ježišovho zmŕtvychvstania, a naopak, Ježišovo zmŕtvychvstanie je predzvesťou nášho budúceho vzkriesenia: „Ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás“ (Rim 8, 11).

Možno teda postrehnúť súvis nielen medzi Lazárom a Ježišom, ale aj medzi nami a nimi oboma. Lazár je prototypom každého z nás, Ježiš je plnosťou každého z nás. Iba v ňom nájdem svoje naplnenie a uhasíme svoj smäd po živote. Iba on má živú vodu (Jn 4). Inými slovami, Lazár je tým, čím sme my, a Ježiš tým, kým sa máme stať. Cesta k tejto plnosti je náročná. Podobne ako Lazár aj my musíme viackrát zomrieť, a teda i byť viackrát vzkriesení. Jeden z veľkých učiteľov Cirkvi, sv. Bazil povedal, že ľudský život sa napĺňa prostredníctvom mnohých úmrtí. Iba cez ne môžeme prísť k veľkému vzkrieseniu.

Úmrtia a vzkriesenia

Čo znamenajú tieto úmrtia? Obetu vlastného života pre iných. „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13). A vôbec to nemusí znamenať, že za nich skočíme do ohňa. Stačí iba, ak sa odhodláme k službe, ktorú Ježiš naznačil, keď učeníkom umýval nohy: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 15). „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10, 45).

Jednotlivé naše úmrtia, sebaobety sú zároveň naším povstávaním k novému životu, ako to vyjadruje známa modlitba sv. Františka: „Len keď odumierame sebe, povstávame k večnému životu.“ Táto modlitba nám načrtáva cestu, ktorou sa máme aj my uberať k veľkému vzkrieseniu:

„Pane Ježišu, urob ma tvorcom pokoja,

aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť,

odpustenie, kde sa množia urážky,

jednotu, kde vládne nesvornosť.

Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia,

vieru tým, čo pochybujú,

nádej tým, čo si zúfajú,

svetlo tým, čo tápu vo tmách,

radosť tým, čo smútia.

Daj, aby som sa snažil

skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali,

skôr chápať iných, než aby mňa chápali,

skôr milovať iných, než aby mňa milovali.

keď dávame - nadobúdame,

len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých,

len keď odpúšťame, dostáva sa nám odpustenia

len keď odumierame sebe, povstávame k večnému životu.“

Vzkriesenie k radosti

Je teda vzkriesenie radostné? Kto sa vydal na cestu služby vie, že i napriek ťažkostiam je to radostná cesta, ako to z vlastnej skúsenosti potvrdil ľudomil Albert Schweitzer: „Iba tí spomedzi vás budú skutočne šťastní, čo hľadali a našli cestu služby.“ Verím teda, že vzkriesenie bude radostné. A keďže k radosti patrí aj humor a dobrá nálada, spomeňme ešte českého klasika, sprostredkovateľa dobrej nálady, Jána Wericha: „Mít rád lidi a milovat lidi, to je celé tajemství a snad jediný recept na štěstí. Kdo myslí jenom na sebe, ochudí jiné o sebe, ochudí sebe o jiné, zakrní a zahyne.“

Aj podľa slov tohto klasika sa zdá, že odumrieť sebe a povstať z vlastného egoizmu, hoc môže byť šokom, je radostnou predzvesťou posledného vzkriesenia k plnosti života: „Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. Ukážeš mi cestu života. U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť“ (Ž 16, 9-11).

Patrik Vnučko, OP

Foto: mortalresurrection.com (Alessandro Magnasco - Vzkriesenie Lazára)

Prevzaté z www.postoy.sk