Fr. DAVID M. KAMMLER OP
Convento Santa Sabina (Aventino)

Drahé sestry a bratia,
Toto je dosť nezvyčajný Veľkonočný obraz evanjeliového príbehu Jn 20,19-29 namaľovaný pred niekoľkými storočiami anonymným talianskym autorom. Je namaľovaný skôr z dominikánskeho uhla pohľadu. Namiesto umeleckého znázornenia stretnutia sv. Tomáša a apoštolov so Vzkrieseným Kristom, tu vidíme sv. Dominika a komunitu bratov kazateľov, medzi ktorými je sv. Peter z Milána. Sv. Katarína Sienská objímajúca Kristove nohy reprezentuje laickú vetvu a sestry našej rehole. Sv. Dominik je najbližšie ku Kristovej hrudi, znázornený v geste lásky, akoby načúval tlkotu jeho srdca. Ostatní sa snažia dotknúť a pobozkať rany svojho milovaného Majstra a Pána. Sv. Ján Krstiteľ a sv. Katarína Alexandrijská akoby zopodiaľ pozerajú na toto zvláštne stretnutie dominikánskej rodiny a žehnajú ho. Biblický príbeh tu nie je interpretovaný ako jedinečná udalosť minulosti, ale je premenený do apoštolského poslania Krista, ktoré zveril svojej cirkvi pre všetky časy: „Budete mi svedkami!“ (Sk 1,8)
Rovnakým spôsobom, ako kážuca dominikánska rodina z obrázku, aj my sme dnes poslaní živím Ježišom Kristom, ako jeho svedkovia. Pre mňa je tento obraz výstižnou ilustráciou témy, ktorá dominuje našej jubilejnej novéne na rok 2011: „Kázanie a spoločenstvo, kázanie a kultúra.“ Je to naša apoštolská komunita, ktorá nás prijíma aj s našou vierou poznačenou pochybnosťami a námietkami; ale je to tiež tá istá komunita, ktorá nám zjavuje živého Majstra a Pána života. Naše spoločné poslanie kázať, ako členovia (našej) rehole, sa stáva dôveryhodným vtedy, keď vstupujeme do úzkeho osobného a zároveň komunitného spoločenstva (vzťahu) s ukrižovaným a vzkrieseným Ježišom Kristom, tak ako to urobil sv. Dominik a sv. Katarína, vynikajúci predstavitelia našej rodiny kazateľov. Pohnutí dotykom jeho rán sme pozvaní, aby sme boli dotknutí a dotýkali sa mnohých rán celého stvorenia. Aby sme potom, čo sme ho zakúsili ako víťaza nad smrťou, zdieľali našu veľkonočnú nádej v malých „vzkrieseniach“ uprostred nášho každodenného života, i v momentoch, ktoré ho presahujú. Mojim vrúcnym prianím pre Veľkonočné sviatky je: aby sme ako dcéry a synovia svätého Dominika čím ďalej, tým viac spoločne ohlasovali „mocné skutky Boha.“ (Sk2,11)
Prajem Vám a všetkým komunitám požehnané Veľkonočné sviatky.
Fr. David M. Kammler OP
Generálny promótor
pre laických dominikánov