Mariánska úcta tvorila v minulosti a tvorí aj v súčasnosti významný prvok v náboženskom prežívaní veriacich. Úcta k Bohorodičke bola deklarovaná už na ekumenických konciloch (prvýkrát v Efeze r. 431).
Tajomstvo človeka sa popravde naozaj vyjasňuje jedine v tajomstve vteleného Slova. Je to tajomstvo Ježiša Krista, jediného Prostredníka medzi Bohom a ľuďmi. Panna Mária svojim súhlasom prijala pod svoje srdce Spasiteľa a prelomila tým neveru Evy, cez ktorú, hoci bola matkou žijúcich, prišla smrť; cez Máriu život. Toto materské poslanie Márie nijako nezatieňuje jediné Kristovo prostredníctvo. Akýkoľvek spasiteľný vplyv Márie na ľudí nespočíva v dajakej nutnosti, ale má svoj pôvod v Božej blahosklonnosti a svoj prameň v prekypujúcej hojnosti Kristových zásluh. Takto píšu o Panne Márie dokumenty II. Vatikánskeho koncilu Gaudium et spes a Lumen gentium.
Našou úlohou ako svedkov evanjelia je v súlade s Tradíciou Cirkvi rozvíjať úctu k Bohorodičke, úctu, ktorá smeruje ku Kristovi a jeho radostnej zvesti. V súlade s týmito myšlienkami bratia dominikáni organizujú vo Zvolene už jedenástu celodiecéznu púť k Ružencovej Panne Márii.
Kostol sv. Dominika vo Zvolene bol konsekrovaný 31. októbra 1998 diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Pôvodne mal byť kostol pod patrocíniom Ružencovej Panny Márie, ale nakoniec bolo zvolené patrocínium sv. Dominika, pretože žiaden z kostolov, či už vo vlastníctve alebo v správe slovenských dominikánov, nie je zasvätený zakladateľovi ich rehole. Mariánska úcta je u dominikánov veľmi silná a bratia sa už od najstarších čias zverovali pod ochranu Panny Márie. Každý dominikán je zasvätený Panne Márii a v slovenskej provincii dostáva každý brat pri obliečke okrem rehoľného mena aj meno Mária.
Jednou z foriem mariánskej úcty je ruženec. Túto modlitbu bratia prijali za im vlastnú, pretože je cestou k nazeraniu na Kristovo tajomstvo a školou života podľa evanjelia. Ruženec je pokladaný za formu kázania primeranú dominikánskej reholi. Preto rok po konsekrácii Kostola sv. Dominika žiadal administrátor Farnosti Zvolen-Západ a prior Konventu sv. Dominika diecézneho biskupa, aby povýšil spomienku Ružencovej Panny Márie na miestnu slávnosť a aby sa mohla sláviť aj v nedeľu po Ružencovej Panne Márii. Banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž vyhovel tejto žiadosti 17. augusta 1999. Kostol sv. Dominika povýšil na stredisko úcty k Ružencovej Panne Márii v diecéze a veriacich celej diecézy vyzval, aby sa pripojili k tejto slávnosti.
Modlitba ruženca sa postupne vyvíjala v druhom tisícročí. Je to modlitba kontemplatívna, jednoduchá, ale o to hĺbavejšia. Napriek mariánskemu charakteru je kristocentrickou modlitbou. Ľahko sa včleňuje do duchovnej cesty kresťanského života a je akoby súhrnom evanjeliového posolstva. Prostredníctvom modlitby ruženca získavajú veriaci množstvo milostí, ako keby ju prijímali priamo z rúk Vykupiteľovej matky. Takto charakterizoval ruženec v encyklike Rosarium Virginis Mariae pápež Ján Pavol II.
Cirkev si už oddávna ctí túto modlitbu a v histórii ju ovenčila rôznymi privilégiami a odpustkami. Za účelom sprístupnenia milostí spojených s modlitbou ruženca sa zakladali a zakladajú ružencové bratstvá. Starostlivosť o ne je zverená dominikánom a aktívni členovia ružencových bratstiev majú zároveň účasť na milostiach prúdiacich cez zasvätenie a modlitby dominikánskej rehole a celej dominikánskej rodiny.
Úcta k Ružencovej Panne Márii a modlitba ruženca sa nezameriava len na úzky okruh ľudí, ale patrí k spôsobom ohlasovania evanjelia celému Božiemu ľudu. Preto je slávnosť Ružencovej Panny Márie v Kostole sv. Dominika spojená s púťou celodiecézneho významu.
Putovanie patrí k všeobecnej náboženskej skúsenosti a je typickým prejavom ľudovej zbožnosti. Putovanie s náboženským charakterom pozná úž Starý zákon – putovanie patriarchov, púť celého izraelského ľudu do zasľúbenej zemi, pravidelné putovanie do Jeruzalema ako miesta s chrámom, kde prebýva Boh.
Hoci kresťania ponímajú svoj život ako „putovanie na zemi“ a pre nich neexistuje žiadne záväzné putovanie, Cirkev podporuje túto formu zbožnosti. K hlavným charakteristikám kresťanských pútí patrí: eschatologický rozmer – podobenstvo cesty k Otcovi, je to perspektíva kresťana ako homo viator; rozmer pokánia – je cestou obrátenia, oslobodenia sa od pút a hriechu; sviatočný rozmer – je dobou prerušenia monotónnosti a časom na prejavenie kresťanského bratstva, spolunažívania a priateľstva; kultový rozmer – cieľom putovania je stretnutie sa s Bohom; apoštolský rozmer – putovanie je zvestovanie viery a pútnici sa stávajú cestujúcimi ohlasovateľmi Krista; rozmer spoločenstva – púťou sa pestuje spoločenstvo medzi pútnikmi navzájom, medzi pútnikom a Bohom, s Cirkvou, so všetkými modliacimi sa, s prírodou, ktorá obklopuje človeka...
Pozývame Vás spoločne s nami každoročne osláviť slávnosť Ružencovej Panny Márie vždy v nedeľu po tejto slávnosti. Prípravný program začína už týždeň dopredu tématickými kázňami počas večerných svätých omší. Celonočný program začína večernou svätou omšou v sobotu a vrcholí slávnostnou svätou omšou v nedeľu dopoludnia.
