Zakladateľom dominikánov je sv. Dominik
Guzmán. Sv. Dominik sa narodil v španielskej Caleruege
okolo roku 1171. Detstvo prežil v rodnom mestečku a v neďalekom Gumieli
de Hizán, kde ho vychovával jeho strýko
spravujúci tamojšiu farnosť. O nejaký čas po
vysvätení za kňaza sa stal členom katedrálnej kapituly v Osme a po piatich rokoch aj jej subpriorom. Keď bol roku 1203
jeho biskup Diego poverený diplomatickou cestou do severnej
Európy, zobral so sebou aj Dominika.
Počas týchto ciest sa obaja bližšie stretli s katarmi. Katari, sa snažili žiť v čistote. Ich ponímanie čistoty bolo ale pomýlené. Verili, že všetko telesné je zlé a dobré je len duchovné, odmietali manželstvo a vznik nového života považovali za výhru zla nad duchovnom. Z cesty zostala v Dominikovi túžba ísť na misie. Po skúsenostiach a neúspechoch cistercitských misií medzi katarmi obaja, Dominik aj Diego, uznali, že účinné pre obrátenie katarov môže byť len kázanie v dobrovoľnej chudobe.
Počas týchto ciest sa obaja bližšie stretli s katarmi. Katari, sa snažili žiť v čistote. Ich ponímanie čistoty bolo ale pomýlené. Verili, že všetko telesné je zlé a dobré je len duchovné, odmietali manželstvo a vznik nového života považovali za výhru zla nad duchovnom. Z cesty zostala v Dominikovi túžba ísť na misie. Po skúsenostiach a neúspechoch cistercitských misií medzi katarmi obaja, Dominik aj Diego, uznali, že účinné pre obrátenie katarov môže byť len kázanie v dobrovoľnej chudobe.
Odvtedy zasvätil Dominik tejto myšlienke
celý svoj život. Diego čoskoro zomrel a Dominik kázal v
južnom Francúzsku, kde boli katari najviac zakorenení.
Prví bratia vedení sv. Dominikom sa usadili v meste
Toulouse so schválením od tamojšieho biskupa
Fulka.
Čoskoro Dominik rozoslal svojich bratov do ostatných častí Francúzska, Španielska a Talianska, hlavne do univerzitných centier, pretože považoval štúdium za dôležitý pilier kazateľského života. Roku 1216 bola rehoľa uznaná pápežom Honoriom III. Kvôli zákazu vytvárať nové regule si Dominik s bratmi zvolil regulu sv. Augustína a pri písaní prvých stanov sa nechali inšpirovať mníšskou tradíciou.
Kvôli zakladaniu rehole a jej fungovaniu bol Dominik často na cestách. Niekoľkokrát navštívil Rím, Bolognu, Toulouse a iné mestá prevažne v južnom Francúzsku a Taliansku. Vyčerpaný zomrel 6. augusta 1221 v Bologni. Z viacerých zachovaných legiend zo života sv. Dominika si spomeňme aspoň dve, ktoré sú pre nás dôležité vzhľadom na Dominikove atribúty. Pred narodením sv. Dominika mala jeho matka sen, v ktorom vyskočil z jej lona pes držiaci v tlame horiacu fakľu. Touto fakľou potom zapálil celý svet. Preto sa stal jedným z Dominikových atribútov pes s horiacou fakľou v tlame. Dôležitá je aj spomienka na Dominikov krst. Pri ňom mala mať jeho krstná mama víziu, že videla na čele dieťaťa hviezdu, ktorá svojim svetlom ožiarila celý svet. Preto je ďalším Dominikovým atribútom hviezda na čele.
fr. Bernard
Čoskoro Dominik rozoslal svojich bratov do ostatných častí Francúzska, Španielska a Talianska, hlavne do univerzitných centier, pretože považoval štúdium za dôležitý pilier kazateľského života. Roku 1216 bola rehoľa uznaná pápežom Honoriom III. Kvôli zákazu vytvárať nové regule si Dominik s bratmi zvolil regulu sv. Augustína a pri písaní prvých stanov sa nechali inšpirovať mníšskou tradíciou.
Kvôli zakladaniu rehole a jej fungovaniu bol Dominik často na cestách. Niekoľkokrát navštívil Rím, Bolognu, Toulouse a iné mestá prevažne v južnom Francúzsku a Taliansku. Vyčerpaný zomrel 6. augusta 1221 v Bologni. Z viacerých zachovaných legiend zo života sv. Dominika si spomeňme aspoň dve, ktoré sú pre nás dôležité vzhľadom na Dominikove atribúty. Pred narodením sv. Dominika mala jeho matka sen, v ktorom vyskočil z jej lona pes držiaci v tlame horiacu fakľu. Touto fakľou potom zapálil celý svet. Preto sa stal jedným z Dominikových atribútov pes s horiacou fakľou v tlame. Dôležitá je aj spomienka na Dominikov krst. Pri ňom mala mať jeho krstná mama víziu, že videla na čele dieťaťa hviezdu, ktorá svojim svetlom ožiarila celý svet. Preto je ďalším Dominikovým atribútom hviezda na čele.
fr. Bernard